CHODÍM DO KOSTOLA AJ K VEŠTICI, NO A ČO?

            V období totality, ktorá preferovala materialistické chápanie sveta, boli okultné praktiky typu veštenia z ruky, z krištáľovej gule, z tarotových kariet, hviezd... považované za tmárstvo nedôstojné človeka, lietajúceho do kozmu a poznávajúceho svet vedeckými metódami. Dnešná doba je opäť renesanciou veštíc, mágov, astrológov... Ponuky ich služieb je možné nájsť aj v renomovaných printových i elektronických médiách, vrátane internetu. Je to fenomén, ktorý si určite zaslúži pozornosť. Katolícke noviny 41/2006 uverejnili pred časom rozhovor s ThDr. Ing. Antonom Solčianskym, PhD. z Katedry biblických vied Rímskokatolíckej cyrilo-metodskej bohosloveckej fakulty UK, ktorý je zároveň diecéznym exorcistom. Z rozhovoru s ním vyberáme:
            „Pre dnešného človeka prestáva byť Boh jediným, pravým, milosrdným Otcom. Začína si budovať vzťah k neosobným silám, pomocou ktorých chce stavať svoje šťastie. Výsledky prieskumov v Taliansku, ako aj inde hovoria, že asi 20 percent katolíkov súčasne vyznáva ezoterické prúdy, nové kulty a navštevuje okultistov. Odhadujem, že i na Slovensku porovnateľné percento ľudí nemá problém pristupovať k sviatostiam a zároveň vyznávať to, čo je v priamom rozpore s kresťanskou vierou. Pritom títo ľudia vôbec necítia potrebu sa z toho spovedať. Poznám pani, ktorá dokonca vedie modlitbovú skupinu vo farnosti a nedávno vysvitlo, že už 10 rokov sa venuje vykladaniu z kariet. Neuvedomelosť a dvojitý život v službe modlám i Bohu – takto si ľudia vytvárajú k Bohu vlastnú cestu. Ale to už nie je kresťanstvo.
            S podobným javom sa ľudstvo stretlo už v 9.-8. storočí pred Kristom. Už vtedy Izraeliti trikrát do roka navštevovali jeruzalemský chrám, prinášali obety pravému Bohu, ale v každodennom živote sa riadili veštením a návštevou okultných centier.
            Veštectvo, ezoterika a okultizmus predstavuje popri predaji drog, žien a zbraní štvrtú najvýnosnejšiu oblasť nezdanených príjmov. Nie je presne známe, koľko sa za tieto služby platí. Ale môžu to byť až šesťciferné sumy. Títo obchodníci s ľudským nešťastím sú ochotní za polhodinové sedenie, v ktorom človeku odhalia, aké má kliatby na sebe a za to, že ich z neho snímu, ochotní pýtať tisíc korún a zvyčajne dodajú: „Musíte ešte dva-tri razy prísť, aby sme to dotiahli do konca...“ Podľa údajov, ktoré zverejnil GRIS (Gruppo di Ricerca e Informazione Socio-religiosa), v Taliansku takto nezdanene uniká asi 550 miliónov eur. Jednému z 22-tisíc veštcov dokázali nezdanený príjem 3,5 milióna eur a dokázalo sa, že za jeden magický či veštecký úkon bolo najviac zaplatené 500-tisíc eur. Takéto neuveriteľné sumy sa platia za použitie praktík čiernej mágie na okultnú likvidáciu nepohodlných protivníkov.
            Na základe stretnutí s ľuďmi, ktorí denne prichádzajú za mnou s negatívnymi skúsenosťami, opíšem zjednodušene mechanizmus, na ktorom bežná „pomoc“ okultistu funguje. Človek, ktorý má napr. nejaký zdravotný problém, vyhľadá odborníka na okultizmus, a ten mu pomôže. A pomôže mu aj vtedy, keď za ním príde po čase s iným problémom. V skutočnosti však ide len o presunutie problému z jednej časti organizmu do druhej, napokon až do roviny psychickej až duchovnej. Ľudia začnú mať problémy s modlitbou, sviatosťami a všetci, to podčiarkujem, majú problémy s účasťou na učení Cirkvi, čiže s rešpektovaním pápeža, biskupov a s vytrvalosťou v duchovnom živote.
            Pritom tí, ktorí sa zaoberajú okultnými praktikami, sa odvolávajú na to, že tento dar dostali od Boha. Ich veštiarne sú plné sôch, krížov, používajú svätenú vodu, ale sú to len kulisy. Náboženské rekvizity majú presvedčiť kresťana, že na ich službách nie je nič zlé. Podľa mojich skúseností väčšina z nich vyznáva reinkarnáciu, teda prevteľovanie v európskej podobe. Ján Pavol II. vo svojom liste z roku 1994 o slávení Veľkého jubilea v r.2000 však jasne povedal, že viera v reinkarnáciu je v priamom rozpore s kresťanským vyznaním.
            Pozývam ľudí, aby našli odvahu zbaviť sa fatalizmu a dôverovaniu týmto praktikám. Určite to nie je vždy jednoduchá cesta. Treba sa však nebáť odovzdať svoj život Božej prozreteľnosti a uveriť v jeho milosrdenstvo.“